Rady pri kúpe ojazdeného automobilu
Ojazdených vozidiel sa predáva stále viac ako nových a pri súčasnej ekonomickej situácii v našej republike nie je vyhliadka, že sa tento trend čoskoro zmení. Pri ojazdených vozidlách však na vás číha množstvo rizík, na ktoré si musíte dať pozor. Keďže problematika je pomerne zložitá, odporúčame prehliadku vozidla zveriť niekomu skúsenému a odborne zdatnému. Ak sa napriek tomu rozhodnete kúpiť vozidlo na vlastnú päsť, nezabudnite na nasledovné užitočné rady.
Zrejme ako prvý krok pred kúpou vozidla by malo prísť ujasnenie si, aké auto vlastne chcete. To znamená, ujasnenie si napr: veľkosť vozidla, spôsob jeho využívania, množstvo najazdených kilometrov, výkon a druh motora atď. Že sa nejedná o drobnosť, svedčia často nevhodne kúpené vozidlá, ktoré idú zakrátko po kúpe do opätovného predaja, alebo sú zdrojom problémov. Ako príklad možno uviesť: pre starší manželský pár jazdiaci prevažne po meste a blízkom okolí bude vhodnejšie menšie vozidlo typu Škoda Fabia, Peugeot 207, VW Polo atď. Pre mladú rodinu s jedným dieťaťom vyhovie bežný hatchback poprípade kombi akými sú napríklad Škoda Octavia, VW Golf, Ford Focus, Kia Ceed atď. Pre väčšiu rodinu už treba uvažovať skôr s väčším kombi typu VW Passat, Citroën C5, Ford Mondeo, prípadne ak je viac detí ako dve vhodne padne veľkopriestorové vozidlo typu Seat Alhambra, Citroën C4 Grand Picasso, Citroën C8, Volkswagen Sharan, Ford Galaxy atď.
Ďalšou radou je, nekupovať si ojazdené vozidlo za všetky úspory. V prípade ojazdeného vozidla je aj napriek veľmi dobrému stavu predpoklad investície či do prípadných opráv alebo vylepšenia vozidla podľa vlastného uváženia.
Ďalšim krokom pri kúpe vozidla je kontrola faktov uvedených z inzeráte. Treba si ich porovnať so skutočnosťou. Napr. kontrola prvkov výbavy, stavom búraný/nebúraný, poriadne vedená servisná knižka, funkčnosť všetkých systémov, čistota atď. Nezriedka sa totiž stáva, že v inzeráte boli údaje zámerne skreslené s cieľom nalákať kupujúceho na osobnú obhliadku, kde by bol dodatočne “spracovaný”.
Čo si treba pozorne skontrolovať?
1. Údaje o vozidle
Rok výroby. Skutočný rok výroby zistíte z kódov, ktoré sú napríklad na sklách, bezpečnostných pásoch, plastových dieloch alebo nádobkách na kvapaliny. Napríklad ak majú všetky sklá rovnaké kódy a dolu číslo 5, mali by byť vyrobené v roku 2005-2006. Dátum výroby nájdete aj na nášivke alebo štítku v dolnej časti bezpečnostného pásu.
VIN kód. Podľa VIN sa dá skontrolovať, či súhlasí rok výroby a pre aký štát bolo auto vyrobené. Musí súhlasiť s údajmi v osvedčení o evidencii (OEV). VIN kód býva vyrazený buď v motorovom priestore, na kovovej priečke medzi motorom a kabínou, na podlahe alebo v batožinovom priestore.
Typový štítok. Najčastejšie ho nájdete v motorovom priestore alebo na B-čkovom stĺpiku vozidla. Všetky údaje sa musia zhodovať s OEV. Štítok by nemal byť poškodený alebo dokonca chýbajúci. Vtedy je vysoká pravdepodobnosť, že s vozidlom niečo nie je v poriadku.
Číslo motora. Typ a výrobné číslo nájdete vyrazené na bloku motora. V OEV od 1. 7. 2007 musí byť povinne uvedený len typ motora a ten sa musí zhodovať s vyrazeným údajom na motore. Kontrola je však často pomerne komplikovaná, keďže veľa motorov je oplastovaných, alebo má vyrazené číslo na veľmi zle prístupných miestach.
Servisná knižka. Pri kúpe zánovného vozidla by mala byť samozrejmosťou. Pri starších je vítaným javom. Ak chýba, majiteľ sa možno snaží niečo zatajiť. Zo servisnej knižky vyčítame, či boli všetky veľké aj malé kontroly urobené včas. Ale ani samotná knižka nie je ešte zárukou 100%-ného servisovania a poctivých kilometrov. Pozor! Aj keď sa to zdá na prvý pohľad nemožné, aj servisná knižka sa veľa krát pozmeňuje alebo úplne falšuje.
Počet majiteľov. Veľa o vozidle napovie aj počet majiteľov, dozvedieť sa však niekedy pravdu je veľmi obtiažne. Je to však dobrá informácia.
Počet kľúčov. Jednoznačne by mali byť ku vozidlu dva kľúče, master kľúč (kód) od imobilizéru, kód od originálneho rádia, kľúč od zabezpečovacieho zariadenia, alarmu atď.
2. Vonkajší a vnútorný vzhľad vozidla
Lakovanie vozidla. Mnohokrát práve farba, teda lakovanie rozhodne, či si auto kúpime. Keď už auto prešlo testom páčenia či nepáčenia, tak prichádza na rad kontrola z pohľadu kvality a prípadných opráv. Malo by mať po celej ploche rovnakú farbu a odtieň. Akákoľvek stopa brúsenia, tmelenia, drobných hrudiek alebo vypukliniek svedčí o oprave príslušnej časti vozidla. Je veľmi dobré ak odborník zmeria hrúbku laku a na základe merania môže povedať rozsah a kvalitu opravy. Treba si tiež dávať pozor na koróziu, ktorej sa darí hlavne na spodných častiach karosérie, pri okrajoch dverí a blatníkov.
Medzery. Veľmi veľa napovedia aj špáry alebo ak chcete spisovne medzery a ich veľkosť medzi časťami karosérie, napríklad medzery pri dverách alebo kufri. Diely musia lícovať (sedieť) a diery medzi nimi by mali byt rovnako široké. Ak nie sú, auto mohlo byť poškodené pri nehode a nekvalitne opravené. Dôležitý je aj lak na skrutkách, ktoré spájajú jednotlivé časti karosérie. Ak sú poškodené, môže to značiť, že ich mechanik povoľoval, keď daný diel opravoval alebo menil.
Pneumatiky. Zákon hovorí jasne, koľko je minimálna hrúbka vzoru pneumatík. Letné aspoň 1,6 milimetra, zimné 3 mm. Skontrolovať však treba aj bočnice plášťa a vzhľad diskov. Veľa napovie aj opotrebovanie behúňa pneumatiky. Môže napovedať o zlej geometrii, neodbornej oprave alebo jazdnom štýle predchádzajúceho majiteľa.
Predná a zadná náprava. Pri zbežnej kontrole zvonku je potrebné dať pozor na akýkoľvek atypický odklon kolies. Môže to byť znak neodbornej opravy alebo poškodenia dielu. V dôsledku toho sa nesprávne opotrebovávajú pneumatiky.
Spodná časť vozidla. Pri pohľade spredu, zboku alebo zozadu by nemalo nič trčať. Tiež by nemalo byť nič premačknuté a pod. Pozor treba dať aj na rôzne neoriginálne zvary, môžu naznačovať zváranie karosérie, a teda možnosť zostavenia vozidla z viacerých častí. Na motorovej a prevodovej časti si treba dať pozor na únik oleja.
Vlhkosť. Akýkoľvek atypický puch by mal zvýšiť vašu pozornosť. Môže signalizovať zatekanie vďaka neodbornej oprave po búračke. Treba teda pozrieť aj celý interiér, či v ňom nie sú stopy vody, piesku alebo blata.
Opotrebovanie a vzhľad. Opotrebovanie častí interiéru tiež môže veľa napovedať o stave, veku a používaní vozidla (viac v časti 4).
Airbagy. Airbag môže veľa napovedať o prípadnej nehode vozidla. Preto je potrebné poriadne skontrolovať, či neboli vystrelené. Kryt airbagu musí sedieť presne. Treba spraviť aj test s kontrolkami. Po otočení alebo zasunutí kľúča do ready režimu (prvej polohy) sa rozsvietia všetky kontrolky. Ak namiesto postupného zhasínania zhasnú všetky naraz (prípadne kontrolka airbagu súčasne s inou z kontroliek), znamená to, že je kontrolka prepojená na inú (pomerne častý trik) a airbag je nefunkčný. Auto bolo buď šlendriánsky opravené alebo bola porucha na elektronike airbagu.
Bezpečnostné pásy. Nesmú byt nijako mechanicky poškodené alebo sa zadrhávať.
3. Skúšobná jazda s vozidlom
Skúšobná jazda je ďalší veľmi dôležitý faktor vypovedajúci o celkovom stave a kondícii vozidla. Pokiaľ je možné, je vhodné, aby bol motor pred skúšobnou jazdou studený. Ako prvé je treba overiť, či nie je na viečku doplňovanie oleja vyzrážaná voda, ktorá vytvorí po vychladnutí na spodnej strane viečka biely film. Taktiež treba skontrolovať expanznú nádobku, v ktorej sa nesmú nachádzať stopy mastnoty alebo nečistôt. Mastnota ukazuje na prenikanie oleja do chladiacej kvapaliny (veľká pravdepodobnosť na poškodené tesnenie pod hlavou alebo samotnej hlavy motora) a nečistoty na nepravidelnú údržbu. Skontrolovať treba aj olejovú mierku, pričom kontrolovať je potrebné nielen množstvo oleja, ale v prípade benzínových motorov aj jeho sfarbenie – olej nesmie byť čierny. V prípade dieselov takáto farba neprekáža, tam je dôležitý hlavne stav. Venovať treba pozornosť aj vzhľadu motora. Na prvý pohľad by mal byt suchý a čistý, bez prepúšťania oleja. Pozrieť sa treba aj na prípadné zvary a skrutky v motorovom priestore. Olej treba skontrolovať aj v automatickej prevodovke, ak je ňou vozidlo vybavené. Olej nesmie byť špinavý a zapáchať spáleninou. Taktiež je dôležitá jeho správna hladina, ktorá je ale veľmi rôznorodá a tiež sa v niektorých vozidlách meria v kľude, inde za chodu motora.
Samotné naštartovanie motora musí prebehnúť hladko, bez akéhokoľvek škrípania, chrchlania (poškodený štartér, akumulátor, veniec zotrvačníka…) a motor by mal naskočiť na prvýkrát, a to bez pridania plynu. Dobré je nechať motor chvíľku naštartovaný a pozorovať, či drží voľnobežné otáčky, pri studenom motore za chladného rána môžu byť najskôr aj o niečo zvýšené (okolo 1100-1200), po chvíli klesnú na približne 850-900 ot/min. Tiež si treba dať pozor či sa neozývajú nejaké pazvuky z motora, pískanie, chod by mal byt pokojný a plynulý, bez zvláštneho hluku, vibrácií alebo trhania. Ak sa vám zdá motor spočiatku trocha hlučný, na príčine môže byť hydraulické vymedzovanie vôle ventilov. Konkrétne ich naplnenie olejom, takže po pár sekundách by sa mala hlučnosť motora znížiť. Všimnite si, v akom poradí a s akým oneskorením zhasínajú kontrolky na prístrojovom panely. Kontrolka airbagov musí vždy zhasnúť samostatne, inak je prepojená s inou kontrolkou. Dôležité je sledovať aj ručičku teplomera, ktorá sa nesmie dostať cez 90 stupňov Celzia. Samozrejme, prvé kilometre skúšobnej jazdy by mali byť v miernom tempe bez vytáčania motora, obzvlášť ak sa jedná o diesel alebo turbom prepĺňaný agregát. Pozor aj na chrchlanie (opotrebované spojkové ložisko), ktoré utíchne po vyšliapnutí spojkového pedálu. Zvýšenú pozornosť treba venovať aj nadmernému klepotu zo spodnej časti motora často spojeného s nadmernými vibráciami a tiež trhavým rozjazdom. Vtedy sa jedná o opotrebovaný dvojhmotový zotrvačník, ktorého výmena nie je práve lacná záležitosť. Pozornosť treba venovať aj samotnej spojke, či nezaberá pedál príliš vysoko, či nie je rozbeh trhavý a taktiež treba vyskúšať na vyššom prevodovom stupni a nižšej rýchlosti (napr. 5-ka pri cca 70 km/hod) prudko zošliapnuť akcelerátor a pozorovať, či vozidlo plynulo zrýchľuje bez prešmykovania a náhleho stúpnutia otáčok.
Za jazdy je aj dôležité si všímať, či vozidlo neťahá do strany. Na rovnom a menej frekventovanom úseku treba vyskúšať brzdy. Najskôr brzdiť zľahka a ak je všetko v poriadku pokus zopakovať s väčšou intenzitou. Brzdenie musí byť rovnomerné a volant sa nesmie klepať, triasť, otáčať a ani nič podobné. Ak ide o vozidlo bez ABS, nesmie pedál pulzovať, inak sa jedná o zvlnené brzdové kotúče. Pri vozidle s ABS treba vyskúšať brzdiť do aktivácie ABS, či sa tiež neprenášajú pulzujúce záchvevy do pedálu. Pri aktivácii ABS sa musia zablokovať všetky kolesá v rovnaký čas. Za jazdy bez brzdenia sa tiež nesmie volant rozvibrovať, inak to ukazuje na chybu vyváženia pneumatík, či vôle v prednej náprave alebo riadení. Podobne treba vyskúšať aj ďalšie systémy ako ESP (trakčnou kontrolou), ASR a netreba zabúdať ani na funkčnosť pohonu 4×4 v prípade ak je ním vozidlo vybavené. Hučanie od kolies znamená opotrebované ložiská. Opotrebované polosi sa prezradia tak, že pri pomalšej jazde s naplno vytočenými kolesami (krúženie) sa ozýva typické pukanie či cvakanie. Pribrzdením v zákrute, či jazde dole kopcom sa môžu prejaviť nadmerné vôle silentblokov motora, a to nárastom vibrácií. Tento problém sa prejavuje aj nadmerným zatrasením motora pri zhasínaní, či štarte.
Bokom ale netreba nechať ani podvozok. Najlepšie sa vyskúša pri prejazde nerovností. Ak sa vtedy ozýva klepavý zvuk od nápravy, značí to opotrebované čapy alebo nadmernú vôľu v tiahlach stabilizátora. Vôľa v uložení ramien sa prejavuje rázmi a šklbaním pri prudkom pridaní alebo ubratí plynu. Podobné zvuky sa môžu ozývať aj z hornej časti zavesenia kolies, vtedy sa jedná o vôľu v hornom uložení tlmičov. V prípade plávania pri výjazdoch zo zákruty sú opotrebované silentbloky alebo zavesenie zadnej nápravy. Celkové nadmerné plávanie zase spôsobujú opotrebované tlmiče pruženia.
Špeciálnu skúšobnú jazdu vyžaduje vozidlo s automatickou prevodovkou. Ak bývalý majiteľ za jazdy často vyraďoval, prevodovka môže byť značne opotrebovaná, pretože v tej chvíli nie je dostatočne mazaná. Taktiež je problém, ak po takomto “vyradení” je za jazdy zaradené opäť D, čo neraz sprevádza značný ráz, ktorý životnosti prevodovky neprospieva. Rozbiehanie s vozidlom musí byť bezproblémové a plynulé, to znamená, pri miernom plyne sa musí vozidlo rozbehnúť bez šklbania, to isté platí aj o cúvaní. Nikdy vozidlo nesmie poskakovať alebo sa správať, ako keby prekĺzavala spojka. Vtedy je na vine únik tlaku v prevodovke a samozrejme nutná oprava. Za jazdy by mala prevodovka pri riadnom zošliapnutí plynu podradiť, samozrejme ak už nie sú otáčky príliš vysoké. Toto podradenie by malo prebehnúť pokiaľ možno bez väčšieho cuknutia a nemalo by byť sprevádzané zmätkami v radení rýchlostí, čo prezrádza chybu v riadiacej elektronike. Taktiež je dobre vyskúšať parkovaciu polohu P, nikdy však nie za jazdy a tiež ak je taká možnosť voľby, aj manuálne radenie všetkých rýchlostí. Po jazde je dobré opäť skontrolovať mierku oleja prevodovky, ale tentoraz z dôvodu pachu oleja. Olej je síce horúci, ale nesmie zaváňať spáleninou.
Skúšobná jazda ešte raz heslovite
Na rovnom úseku cesty treba dať na chvíľu ruky z volantu, zistíme či nás vozidlo citeľne neťahá do niektorej strany.
Na ceste s dierami zistíme odozvy podvozku a prípadné abnormálne zvuky.
Treba zistiť ako sedí vozidlo v zákrutách.
Skúšať sa rozbiehať (akcelerovať) a brzdiť, či auto neskáče pri pridávaní plynu.
Vyskúšať, ako ide auto za “plynom” od nízkych otáčok.
Zistiť aký je subjektívny pocit z jazdy, či sa po krátkej jazde netočí hlava (auto húpe).
Zistiť či sa pri cúvaní neozýva búchanie.
Skúsiť nástup bŕzd, či pri brzdení auto nevybočuje, netrasie a ak je možnosť vyskúšať to aj na mokrej vozovke, ľade či snehu.
Preveriť fungovanie ABS, prípadne ESP, ASR a ďalších trakčných systémov napr 4×4.
U vozidla s karosériou kombi či hatchback treba dať pozor na prílišné vŕzganie piatych dverí, či sú na nich obe gumové tesnenia, či funguje vyhrievanie zadného skla a zadný stierač.
V prípade vozidlá kupé/kabriolet zase treba venovať zvýšenú opatrnosť na stopy po zatekaní vody do interiéru a tiež správnom fungovaní otvárania či zatvárania strechy.
Pozor treba dať či vozidlo začne tak do 3-5 km kúriť a ako sa správa ručička teplomera na prístrojovom štíte.
Skontrolovať fungovanie klimatizácie.
Kontrola vozidla skúšobnou jazdou neskončila a pozornosť treba venovať aj správaniu sa vozidla po skúšobnej jazde.
Motor resp. teplota chladiacej kvapaliny nesmie nikdy pri ani po skúšobnej jazde prekročiť povolenú max. teplotu, obvykle 90 stupňov Celzia. Ak sa tak v určitých špecifických prípadoch stane (jazda v kolóne), musí sa v krátkom čase po prekročení tejto hranice spustiť ventilátor chladenia.
Po skončení skúšobnej jazdy nechajte motor chvíľu bežať na voľnobeh. Chod by mal byť vyrovnaný, bez výraznejších vibrácii (podľa druhu motora). Pri voľnobehu treba skontrolovať viečko dolievania oleja. Tu však treba byť opatrný, keďže v prípade opotrebovaného motora môže olej aj s horúcimi spalinami striekať von. Pri niektorých typov motorov je možné, že zopár kvapiek vystrekne von, aj keď je motor v dobrom stave, obecne však platí, že olej pri voľnobežných otáčkach z dobrého motora výrazne striekať nesmie.
Podobne treba skontrolovať aj expanznú nádržku chladiacej kvapaliny. Tu ale s otváraním uzáveru treba ešte väčšej opatrnosti, keďže systém je v miernom pretlaku a hrozí náhly únik horúcej pary. Preto treba uzáver otvárať postupne a opatrne. Ak je totiž motor poškodený, hrozí výstrek aj vriacej vody. Pokiaľ je motor v poriadku, voda zostane v nádržke. Následne treba nakrátko zošliapnuť plyn a pozorovať, či sa v nádržke nevytvárajú bubliny. Ak sa bubliny vytvárajú, svedčí to o prerazenom tesnení hlavy valcov alebo o poškodení samotnej hlavy valcov. Po vypnutí motora a po približne 5-10 min čakaní treba overiť, či sa v expanznej nádobke nenachádzajú stopy oleja vo vode. Aj v tomto prípade by sa jednalo o poškodenú hlavu valcov.
Taktiež treba po skúšobnej jazde vozidlo znova naštartovať. Zohriaty motor musí naskočiť bez problémov. Najmä u dieselov sa občas stáva, že vozidlo za tepla nedobre štartuje, čo svedčí o chybnom naftovom čerpadle.
Pri bežiacom a zohriatom motore je dobré si všímať aj farbu výfukových plynov. Hustý biely dym prezrádza prenikajúcu vodu do spaľovacieho priestoru, čo znamená poškodené tesnenie pod hlavou alebo poškodenie – prasklinu samotnej hlavy valcov. Modrý pri dieseloch až modro-tmavý dym ukazuje na veľké opotrebovanie motora, kedy sa do spaľovacieho priestoru dostáva množstvo motorového oleja. Okrem opotrebovaného motora spôsobuje prenik oleja do spaľovacieho priestoru aj opotrebované turbodúchadlo. Čierny dym zase prezrádza, že sa do spaľovacieho priestoru dostáva viac paliva, ako je potreba. Ukazuje to na chybu v palivovom systéme, ale mnohokrát sa tak deje aj z dôvodu neodborného “načipovania” motora.
4. Ďalšie rady
Predné svetlá. Pozor treba dať na praskliny od kamienkov a tiež či sú originálne.
Čelné sklo. Platí to isté čo vyššie a tiež zistiť dôvod výmeny.
Predná kapota. Ak je bez oderov a čelné sklo bolo menené, môže signalizovať výmenu alebo lakovanie. Veľké poškodenie od kamienkov zase signalizuje veľký počet najazdených kilometrov.
Brzdové kotúče. Skontrolovať hrúbku a stav.
Výfuk. Zadná časť sa mení po približne 200 tisíc km alebo 3-5 rokoch.
Manžety na poloosiach. Mali by byť v celku a nepoškodené.
Volant. Lesklosť a opotrebovanie.
Sedačky. Vysedenosť vodičovej aj spolujazdca.
Interiér. Jeho opotrebovanosť. Vyzerá úplne inak, keď niekto v aute vozil viac ľudí alebo detí.
Jednotlivé diely karosérie. Skontrolovať farby. Ak vozidlo bolo havarované na predok, stačí otvoriť kapotu a skontrolovať zvary medzi karosériou a blatníkom, bude viditeľný iný odtieň farby. Skontrolujte radiacu páku, volant a pedále, ale aj stav čalúnenia. Podľa miery ich opotrebovania môžete odhadnúť počet skutočne najazdených kilometrov. Pri 50 000 najazdených km by nemali byť príliš opotrebované. Pri viac ako 250 000 km býva viditeľne poškodený povrch radiacej páky a pedále sú úplne zodraté. Ale pozor! Volant nie je vždy dôveryhodný. Často krát sa mení volant + hlavica radiacej páky, resp. niekto používa na volante rôzne poťahy atď. Je potrebné mať otvorené oči a hľadať jednotlivé súvislosti.
Motor. Mal by byť pred jazdou studený.
Vzpery zadných dverí. Mali by sa zdvihnúť samé, v zimnom období môžu mať problém so zdvihom, ale udržať dvere by mali. Padanie signalizuje časté používanie.
Záver
Nutno ešte pripomenúť, že netreba sa báť ani vozidiel z dovozu, pretože vozidlo z cudziny, špeciálne Nemecka, Švajčiarska, Holandska, Belgicka atď. býva napr. po 200 000 km často v lepšom stave, ako porovnateľné vozidlo jazdené u nás s najazdenými 100 000 km. Môže za to lepšia kvalita cestnej siete, (ne)solenie na cestách, údajne aj lepšia kvalita tamojších značkových servisov a väčšia ochota majiteľov vozidiel ich pravidelne navštevovať. Ale pozor! Treba ich však dobre skontrolovať, pretože práve vozidlá z dovozu sa stávajú predmetom rôznych podvodov (búračiek, stáčania kilometrov, falšovania dokladov). Určite v článku nie je napísané všetko, čo by bolo potrebné skontrolovať, ale aj podľa vyššie uvedených rád sa dá pomerne jasne zistiť stav, približný vek, zhodnosť najazdených kilometrov a spôsob používania vozidla. Vrelo však odporúčame volať si na kúpu ojazdeného vozidla odborníka. Hrdinstvo, lakomosť alebo hanba sa nevypláca a dobrou kontrolou vozidla môžete ušetriť stovky a niekedy až tisíce Eur.